s Tomašom Iglárom
Tomaš Iglár:Pohár pre najhoršiu triedu sme si zaslúžili! |
Rozhovor so žiakom 9.E triedy Tomašom Iglárom po zisku pohára:
O: Tomo, aké pocity ste mali po vyhásení týchto výsledkov?
Tomaš Iglár: Bolo to veľmi surreálne. Z našich pliec spadla v tom okamihu obrovská tiaž. Vtedy som si po prvýkrát uvedomil, že my ten pohár vyhráme. Je ťažké popísať pocity, ale boli určite skvelé. Viacero členov tejto triedy sa o tento výsledok snažila dlhé roky. Spýtajte sa napríklad Boba (Milan Bobček - pozn. red.). Ja osobne som spoločne s ním čakal na tento moment veľmi dlhý čas. Sedeli sme spolu v lietadle, ale nikdy sme o tom nehovorili.Na kultúre sme už ale začali na pohar myslieť. Vedeli sme, že v našej triede si túto trofej zaslúži priveľa hráčov. Preto je to teraz veľmi emotívne.
O: Čo ste si s Milanom pred tým hovorili? Bolo to po vyhlasení emotívnejšie ako ste si vedeli predstaviť?
Tomaš Iglár: Viete, ja som cítil chvenie žalúdka už od zaciatku toho dňa aj pred vysvedčením. Vedeli sme, že v stávke je priveľa. Keď máte v triede toľko chlapov, ktorí si niečo také zaslúžia, tak jednoducho túžite po tom, aby ste to aj dosiahli. Cítili sme obrovskú podporu. Palce nám držali naše rodiny, priatelia i fanúšikovia. Boli to veľmi vyčerpávajúce týždne, ale teraz máme fantastické pocity a tešíme sa za všetkých tých ľudí, ktorých som spomínal.
O: Čo hovoríte na výkony Michala Hanušniaka?
Tomaš Iglár: Ani neviem, čo by som k nemu ešte dodal. Tento chlapec nás prebral k životu. Jeho výkony nám priniesli pohár. O tom niet pochýb, všetci to mohli sledovať.Som na neho veľmi hrdý. Je to totiž veľmi dobrý chlapec. Bol úžasný, čo mnohí vzhľadom na jeho vek nečakali. Ani raz som ho nevidel spanikáriť. On bol pokojný ešte aj vtedy, keď sme v závere prehrávali o bod s 9.A a on musel opustiť svoju triedu pri power play. Mal obrovské sebavedomie, ktoré prenášal na celú triedu.
O: Čo ste si mysleli po prehrách v piatom a šiestom ročniku?
Tomaš Iglár: Aj to je súčasť našej cesty. My sme sa museli stále sústrediť, pretože ak stratíte sútredenie, či motiváciu, tak je s vami koniec. Po prehrách sme sa museli dať dokopy a pokúsiť sa podať svoj najlepší výkon. Nikto z nás si prehru nepripúšťal, aj keď sme boli miestami trochu otrasení. V prvých dvoch tretinách posledného ročnika sme hrali výborne. V tretej časti sme miestami strácali pôdu pod nohami, ale napokon sme si to víťazstvo zaslúžili.
O: Po minuloročnej sezóne odbudlo z vášho tímu viacero dobrych hráčov ako Vanko,Pohly,Vojtko.... Ako hodnotíte ich výkony?
Tomaš Iglár: Naši bývalí chlapci tlačili na slabších hráčov. Ak ste ich sledovali po triede, tak vám to dodávalo energiu. Hrali ako veteráni a boli veľmi vyrovnaní. Na každej hodine bojovali s veľkou silou. Pre nás starších boli obrovskou motiváciou, pretože nám dodávali potrebnú energiu.